„Malé bolesti nás vyvádzajú z rovnováhy, ale veľké nás navracajú k samým sebe.“

—  Jean Paul

Tento citát ma priviedol k myšlienke: Čo považujeme za malé bolesti? Je to bolesť zo sklamania, alebo nás neocenil partner či šéf? Niekto už len takéto veci považuje za veľkú bolesť.

Keď som sa tak zamyslela, osobne nedokážem úplne definovať malú duševnú bolesť. Pre každého mentálna bolesť dosahuje rôzny stupeň intenzity.

A predpokladám, že rovnako je to aj pri tej telesnej. A tu, si myslím, že by každý jeden z nás vedel rozprávať o tom, čo je u každého z viac či menej bolestivé.

Páči sa mi, keď my matky vieme držať spolu a smejeme sa nad chlapským soplíkom a ešte lepšie sa vieme vystatovať ako by tí naši muži neprežili pôrod 😊. Aaa nemusím sa ani zamýšľať, som o tom presvedčená 😊)).

No sú bolesti, kedy sa my ženy a muži vieme zhodnúť a povedať si: „Tak toto je dosť aj na vola!“

Správne, - mám na mysli migrénu.

Ak sa nájde niekto, kto toto slovíčko nevyslovil a ani o ňom nepočul, poďme si migrénu najskôr priblížiť:

Migréna je záchvatovitá bolesť hlavy, častejšie jednostranná, pulzujúca a má veľkú intenzitu. Tieto bolesti sa obvykle objavujú ráno a môžu trvať od pár hodín až po niekoľko dní.  Migréna môže začať už v puberte.

Ak si niekto myslí, že migréna je „výstrelkom módy“ blízkej minulosti, je na omyle.

Ľudia ju poznali pred mnohými rokmi. Ako prvý sa o tom zmienil Hippokrates. Ten definoval toto ochorenie ako celoživotné.

Pôvod slova migréna je odvodený z gréckeho „hemicrania“, čo v preklade znamená „iba polovica hlavy“.

O prvých zmienkach môžeme hovoriť už z čias Mezopotámie, no nezachovali sa žiadne záznamy. Boli to však egyptské, grécke či rímske písomnosti, z ktorých bolo zrejmé, že našich predkov sužovali bolesti hlavy, ktoré si spájali s pomstou zlých duchov alebo trestami bohov.

Kým sme mohli definovať  spúšťače migrény, ako sú psychologické faktory a hlavne emocionálny stres, museli sme si počkať až na koniec 19. a začiatok 20. storočia.

Migréna sama o sebe nie je nebezpečná na život, ale môže byť veľmi nepríjemná a obmedzujúca. Tu je niekoľko faktov o migréne:

1. Intenzita bolesti: Migréna spôsobuje silné, pulzujúce bolesti hlavy, ktoré môžu trvať niekoľko hodín až dni. Tieto bolesti môžu byť tak intenzívne, že môžu ovplyvniť schopnosť vykonávať bežné denné aktivity.
2. Sprievodné príznaky: Migréna je často sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je vracanie, citlivosť na svetlo a zvuk, opuch mihalníc a únava.
3. Aura: Niektorí ľudia s migrénou zažívajú pred záchvatom tzv. aurálnu fázu. Táto fáza môže mať rôzne príznaky, ako sú vizuálne poruchy alebo senzorické poruchy.
4. Kvalita života: Migréna môže ovplyvniť kvalitu života, pretože záchvaty môžu byť časté a obmedzujú schopnosť pracovať, študovať alebo si užívať voľný čas.
5. Dlhodobé následky: Ak migréna nie je riadne liečená alebo sa vyskytuje často, môže to mať dlhodobé následky na zdravie.

Aby to nebolo také jednoduché, zistilo sa, že sú dva druhy migrény:

• Migréna s aurou:
  • Tento typ migrény sa prejavuje pred záchvatom bolesti hlavy tzv. aurou. Aura môže mať rôzne príznaky, ako sú vizuálne poruchy (fotény, výpadky zorného poľa), senzorické poruchy alebo pohybové poruchy. Aura sa rozvíja v rozpätí 5 – 20 minút a obvykle do 60 minút.
• Migréna bez aury:
  • Tento typ migrény nemá predchádzajúcu aurálnu fázu. Bolesť hlavy je intenzívna a môže trvať niekoľko hodín až dní. Niekto sa môže cítiť unavene až vyčerpane aj po skončení záchvatu.

Čo je to vlastne aura?

Viacerí si pod týmto pojmom predstavíme niečo duševné, čo v podstate aj je. No aj aura má dva aspekty. Jeden je duševný a druhý je zdravotný.

Zo zdravotného hľadiska aura predstavuje príznak, ktorý predchádza akútnym prejavom niektorých ochorení akým je spomínaná migréna alebo epileptický záchvat.

V samej podstate je to pozitívny príznak niečoho, čo má prísť a teda nás upozorňuje, že prichádza neželaný telesný stav. A teda nás varuje pred prichádzajúcou migrénou či epileptickým záchvatom.

Aura môže byť:

Zraková – má podobu rôznych vnemov, napríklad svetelné záblesky, svetelné čiary, tunelovité videnie, výpadky častí zorného poľa a v neposlednom rade dokonca krátka strata zraku.

Sluchová – často býva spojená so sluchovými halucináciami, kedy človek počuje neexistujúce zvuky alebo neexistujúcu reč.

Čuchová – táto aura vzniká najčastejšie pri epileptickom záchvate kedy človek cíti nepríjemné pachy (často spálenú gumu)

Takmer pri každej chorobe, a migréna je choroba, sa zapodievame otázkou, či jeden z rodičov trpel rovnakým ochorením a teda, či je to dedičné.

Dedičnosť:

Áno, migréna môže mať genetickú predispozíciu. Nie je to však jediný spúšťač. Sú ďalšie faktory, ktoré môžu naštartovať migrénu.

Najčastejšie spúšťače migrény sú:

• Hormonálne zmeny: Najmä u žien môžu vyvolať bolesť hlavy hormonálne zmeny, napríklad kolísanie množstva estrogénu v tele.
• Nízka hladina endorfínov: Ďalší zo spúšťačov sa môže objaviť ráno. Hneď po prebudení máme v tele viac adrenalínu a menej endorfínov. Práve nízka hladina endorfínov je dôvod, že sa bolesti hlavy objavujú ráno.
• Počasie: Svoju rolu zohráva aj počasie. Pociťovať tlak môžeme najmä pri striedaní ročných období, kedy zvykne klesať hladina serotonínu v krvi.
• Jedlo a nápoje: Veľkú skupinu spúšťačov migrény tvorí jedlo, hlavne zrejúce, plesnivé syry, presolené a chemicky spracované potraviny. Migréna môže vzniknúť aj vtedy, keď vynecháme jedlo alebo začneme držať diétu. Spôsobiť ju môžu napríklad aj banány, ktoré sú bohatým zdrojom draslíka, no obsahujú aj látku tyramín, vyvolávajúcu migrénu. Na bolesť hlavy majú vplyv aj nápoje, najmä alkohol ako červené víno a kofeín. V jedle treba sledovať taktiež potravinárske prísady, najmä sladidlo aspartam a konzervačný glutamát monosodný.

• Prevencia – pridať si do jedálnička celozrnné produkty či zeleninu a ďalšie potraviny s vyšším obsahom horčíka. Pretože práve jeho nedostatok má za následok stavy silnej bolesti hlavy.

• Mrazené potraviny: V lete by sme si mali dávať pozor na mrazené potraviny. Akonáhle sa naše telo rozhorúči a následne siahneme po zmrzline či studenom nápoji, tí náchylnejší na migrénu môžu zažiť náhle ochladenie organizmu a bodavá bolesť hlavy nastupuje už do 30 sekúnd.
• Množstvo spánku: Ďalším faktorom, ktorý dokážeme ovplyvniť, je množstvo spánku. V ideálnom prípade by sme mali spať 6-8 hodín. Nedostatok spánku alebo jeho nadbytok spúšťajú migrénu.
• Fajčenie: Spúšťačom je samotná cigareta v ruke, ale pre nefajčiarov aj pasívne vdychovanie nikotínu.
• Stres: Uškodiť si môžeme tiež dlhodobo nesprávnym držaním tela a stresom. Ak sa hrbíme, svaly v zadnej časti krku tlačíme na nervy v krčnej chrbtici, čoho výsledkom sú rovnako kŕče svalov na krku, ale taktiež silná bolesť hlavy. Stres je pre väčšinu pacientov trpiacich migrénou spúšťačom číslo 1. Je preto veľmi dôležité mať svoj denný režim, plánovať si aktivity a pravidelne športovať.

Nedá mi povenovať sa otázke, či je naozaj faktom, že čokoláda je spúšťačom migrény?

Pri pátraní na rôznych informačných kanáloch som zistila, že to nie je úplne pravda, dokonca môžem povedať, že je to skôr výmysel. Tak ako niekomu vadí rybacie mäso, inému môže uškodiť kúsok čokolády. Veď ako sa hovorí: Sto ľudí sto chutí.

Poďme aj na fakty.

Štúdia, ktorej závery prezentoval americký neurológ Kenneth Shulman v lete 2018, nenašla u takmer 96 % zo 606 sledovaných osôb trpiacich migrénou žiadnu súvislosť medzi záchvatmi bolesti hlavy a konzumáciou čokolády. Výskum prebiehal na základe dotazníkového prieskumu medzi pacientmi s migrénou. Tí si počas 3 mesiacov podrobne viedli denník a sledovali, ktoré potraviny či iné faktory im mohli následne pustiť migrénu. Cez digitálnu aplikáciu zaznamenávali subjektívne vnímané spúšťače záchvatov a bolesti hlavy. Keď následne vedci tieto záznamy štatisticky spracovali a zamerali sa na jednotlivé faktory, zistili, že len necelé 3 % respondentov uviedlo, že u nich záchvat migrény mohla naštartovať čokoláda.

Čo bolo zaujímavé, že medzi sledovanými pacientmi s migrénou boli aj takí, u ktorých mala čokoláda presne opačný efekt. Jej konzumácia ich „zachránila“ pred rozvinutím bolesti hlavy do štádia migrény. Vo všeobecnosti teda čokoládu za preukázateľný spúšťač migrény nemožno považovať.

Myslím, že čokoláda sa stala 2. najčastejším spúšťacím faktorom hneď po alkohole z dôvodu, že čokoláda obsahuje kofeín a beta – fenyletilamín, ktoré dokážu spustiť migrénu. No z môjho pohľadu, toto nie je dôležitým faktom, aby sa čokoláda radila na tak popredné miesto.

Keď človeka začne bolieť hlava, povedzme, len tak počas dňa či noci, automaticky túto bolesť prikladáme migréne. Bolesť hlavy môže mať aj rôzne dôvody a teda aj iné pomenovanie.

1. Napäťová bolesť hlavy (TBH):
• Je najčastejším typom bolesti hlavy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
• Spôsobuje tlak alebo stláčanie v oblasti hlavy.
• Zvyčajne sa vyskytuje na oboch stranách hlavy.
• Trvá od pár minút do niekoľkých hodín.
• Môže byť miernej až strednej intenzity.
•  Nie je sprevádzaná ďalšími príznakmi ako je nevoľnosť alebo citlivosť na svetlo

Spúšťacie faktory:

• Stres, úzkosť, napätie.
• Zlá poloha tela, dlhodobé sedenie.
• Únava, nedostatok spánku.

2. Migréna:

• Je typickou bolesťou hlavy, ktorá sa líši od iných typov.
• Môže byť stredne závažná až závažná.
• Často postihuje iba jednu stranu hlavy.
• Migrénové záchvaty môžu trvať niekoľko hodín až dní.
• Migréna môže byť sprevádzaná ďalšími príznakmi, ako je vracanie, citlivosť na svetlo a zvuk, a vizuálna aura (predzvesť).
• Je často spojená s rodinným výskytom.

3. Klastrová bolesť hlavy

• je charakteristická jednostrannými bolesťami hlavy, ktoré sa objavujú hlavne v oblasti očí a spánku.
• Tento typ bolesti je opisovaný ako trhavý, bodavý, vŕtajúci a neznesiteľne bolestivý.
• Často sa vyskytuje v nočných hodinách.
• Slovo „klaster“ vyjadruje hromadenie, pretože klastrové bolesti hlavy sa objavujú pravidelne a často trvajú niekoľko týždňov alebo mesiacov, napríklad na jar alebo na jeseň, a následne na nejaký čas úplne zmiznú.
• Klastrová bolesť hlavy bola kedysi označovaná ako Bing-Hortonov syndróm.

Príznaky klastrovej bolesti hlavy zahŕňajú:

• Jednostrannú bolesť hlavy, ktorá sa obvykle sústredí okolo oka a vystreľuje do čeľuste alebo zadnej strany hlavy.
• Červené alebo slziace oko na bolestivej strane.
• Poklesnuté očné viečko.
• Plný nos alebo nádcha.
• Nepokoj.
• Zvýšené potenie tváre.

Epizóda bolesti hlavy trvá 15 minút až 3 hodiny. Často prichádza v spánku v približne tom istom čase a dokáže nás zobudiť.  Interval medzi jednotlivými atakmi trvá dva dni až niekoľko hodín. Keď fáza bolesti hlavy ustúpi, frekvencia epizód sa zníži, kým úplne nevymiznú. Môžu sa však vrátiť o niekoľko mesiacov či rokov. Pomer mužov a žien je 3:1. Kvôli podobnosti s inými typmi bolesti hlavy, napríklad migrénou, zostávajú klastrové bolesti hlavy často celé roky neodhalené. Počas epizódy nedokážeme pracovať a z dlhodobého hľadiska nám môže hroziť invalidita a depresia.

Liečba klastrovej bolesti hlavy zahŕňa inhaláciu čistého kyslíka a antimigrenózne lieky.

Spúšťacie faktory:

• Alkohol a nikotín
• Svetelné podnety
• Niektoré potraviny, ako napríklad ryby alebo mliečne výrobky.

Zaujímavé, však? Kým som nezačala pracovať na tomto blogu, zakaždým som prikladala intenzívnu bolesť migréne. Samozrejme, že každý z nás vie rozlíšiť bolesť hlavy pri ochorení dutín či chrípke s bolesťou pri migréne. No nevedela som, že niečo ako klastrová bolesť, existuje.

Na to, aby sme mohli odhaliť pravú príčinu našej bolesti a následne ju liečiť, je dobré ju diagnostikovať.

Diagnostika migrény zahŕňa viacero krokov, ktoré pomáhajú identifikovať a potvrdiť toto ochorenie. Tu sú niektoré spôsoby, ako sa migréna diagnostikuje:

1. Anamnéza: Lekár zhromažďuje podrobné informácie o vašich príznakoch, frekvencii a intenzite bolesti hlavy, spúšťačoch a ďalších súvisiacich faktoroch.
2. Klinické vyšetrenie: Lekár môže vykonať neurologické vyšetrenie, ktoré zahŕňa testy reflexov, zornice a iné neinvazívne metódy na posúdenie stavu centrálneho nervového systému.
3. Diferenciálna diagnostika: Migréna sa musí odlišovať od iných typov bolesti hlavy, ako je napríklad napätová bolesť hlavy, clusterová bolesť hlavy alebo sekundárne bolesti hlavy spôsobené inými ochoreniami.
4. Neurozobrazovacie metódy: Ak je to potrebné, môže sa vykonať CT alebo MRI mozgu na vylúčenie iných príčin bolesti hlavy.
5. Sledovanie príznakov: Ak máte opakujúce sa záchvaty, lekár môže požiadať o sledovanie príznakov, aby sa potvrdila diagnóza migrény.

Liečba migrény zahŕňa kombináciu rôznych prístupov, ktoré pomáhajú minimalizovať záchvaty a zmierniť príznaky.

1. Lekárske lieky:
• Triptany: Sú účinné pri zmiernení bolesti hlavy počas migrénového záchvatu. Patrí sem napríklad sumatriptán.
• Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): Napríklad ibuprofén alebo naproxén môžu pomôcť zmierniť bolesť.
• Antiemetiká: Na zmiernenie nevoľnosti a vracania.
• Profilaktické lieky: Ak máte časté záchvaty, lekár môže predpísať lieky na prevenciu migrény.
2. Zmeny životného štýlu:
• Strava: Vyhnite sa potravinám, ktoré môžu vyvolať migrénu, ako sú syry, čokoláda, alkohol alebo potraviny obsahujúce monosódium glutamát.
• Spánok: Udržiavajte pravidelný spánok a vyhnite sa nedostatku spánku.
• Stres: Naučte sa relaxačné techniky na zvládanie stresu.

3. Fyzická terapia a cvičenie: Pomáha uvoľniť napätie svalov a zlepšiť krvný obeh.
4. Akupunktúra a biofeedback: Alternatívne metódy, ktoré môžu pomôcť niektorým ľuďom.
5. Identifikácia spúšťačov: Sledujte svoje príznaky a identifikujte faktory, ktoré vyvolávajú migrénu. To vám pomôže minimalizovať riziko záchvatov.

Myslím, že mi dáte za pravdu, keď napíšem, že bez toho, aby sme nezmenili náš jedálniček a zdravotný štýl, nám lieky nepomôžu. A preto je veľmi dôležité diagnostikovať problém, zmeniť svoje návyky, prehodnotiť svoj vnútorný postoj a potom nám zaberie každý liek, ak ho po následnej zmene budeme ešte potrebovať 😊. Samozrejme, sú stavy, kedy vzatie lieku je naozaj nevyhnutné, no určite splní svoj účel lepšie ako keď neprejdeme vlastnou vnútornou zmenou.

„Ticho nie je absencia zvukov, ticho je priestor. Priestor, do ktorého vstupujeme, aby sme počuli čosi v nás.“

 —  Jaroslav Maxmilián Kašparů

                                                                                                                                                                                                                                Veronika