Marec je takmer pre všetkých signál, že sa začína Jar. Príroda sa prebúdza zo „zimného spánku“. Keď sa však pozrieme o pár storočí späť, spomenieme si na školské časy, kedy sa počas tohto obdobia vešali na nástenky slogany: „Marec – mesiac knihy“. A prečo tomu tak bolo, si objasníme v tomto článku.
Poďme do histórie:
V súčasnej dobe každý z nás považuje čítanie za základnú znalosť, no nie vždy tomu tak bolo.
V 18. storočí sa čítanie pokladalo za nepotrebnú vec. Nie každý ju potreboval. V minulosti bolo dôležité, aby sa ľudia čo najmenej vzdelávali, hlavne aby boli poslušní a vykonávali presne to, čo im bolo nariadené „zhora“. Právo na zdokonaľovanie mali iba bohatí ľudia. Tí si mohli dovoliť zakúpiť knihy a mali oveľa väčšiu gramotnosť ako tí „ostatní“.
Mesiac knihy sa oslavuje od roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu. Niekto možno vie a niekto nevie, Matej mal od narodenia zrakovú chybu. Veľmi rád čítal, ale iba počas dňa. V noci čítať nemohol. Keďže miloval poéziu, prvé ľúbostné verše napísal už vo svojich štrnástich rokoch.
Keď by sme sa ešte viac ponorili do histórie a zašli ešte o pár rokov dozadu, zistili by sme možno pravý zámer, prečo práve Marec je mesiacom knihy.
V marci bol totižto pravidelne výrazný pokles záujmu o nakupovanie kníh. Bolo to spôsobené tým, že po zime už ľudí viac lákal celkom iný tovar či služby. Najväčší záujem o knihy bol prevažne čas pred Vianocami, konkrétne december.
Preto sa Marcu strategicky pripísalo ako Mesiacu knihy. V podstate to nebolo zlé rozhodnutie.
A spojenie s Matejom Hrebendom, ktorý sa narodil 10.marca.1796 a zomrel 16.marca.1880, bolo výborným krokom ako predaj kníh ešte lepšie spopularizovať a vyzdvihnúť tak ich dôležitosť. Matej bol veľmi dobrým vzorom ako dať do povedomia, že čítanie kníh je naozaj záslužná činnosť po všetkých stránkach.
Povedzme si úprimne, koľko našich detí v súčasnosti dobrovoľne číta knihy? Určite mi dáte za pravdu, že je ich veľmi málo. Voľný čas si vypĺňajú sedením pri PC či TV. A tie im určite nezaručia zdravý rozhľad, osvojenie si gramatiky či správne vyjadrovanie.
Čo dodať na záver?
Knihy sú brilantný a zázračný nástroj, ktoré nás robia múdrejšími, umožňujú nám zdokonaľovať sa, či už vo výslovnosti alebo nám umožňujú širší prehľad vo viacerých sférach. Dávajú nám príležitosť ako si rozšíriť fantáziu. Zároveň nás učia byť vzdelanými.
Ako povedal známy pedagóg J.A. Komenský: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“
Alebo
„Knihy sú ako dvere. Otvoríte ich a vstúpite do iného sveta.“
Jeanette Winterson, spisovateľka
A keď chceme, aby čítanie kníh nezaniklo, je potrebné podchytiť túto aktivitu u našich najmenších. Preto Vám ponúkam link na detskú knižku, ktorú som mala možnosť "prelúskať" spolu s mojím synom.
https://www.nutrizona.sk/gulocko--ihlicko-a-dracie-vajce-knizka-pre-deti/
Kniha Guľôčko, Ihličko a dračie vajce je písaná veľmi citlivo, poučne a samozrejme aj vtipne. Môjmu synovi sa páčil spôsob ako je knižka napísaná, taktiež veľkosť písma je zvolená vhodne. Príbehy sú pútavé, nenásilné a veľmi pekne a citlivo poukazujú na povahy a správanie malých hrdinov a vedľajších postáv. Môžem len odporučiť. V súčasnosti je už v predaji aj pokračovanie a teda druhý diel tejto knihy s názvom: Guľôčko, Ihličko a sklenená ruža. (čoskoro bude skladom)
Týmto Vám prajem príjemný marcový relax.
Veronika